Vojak je človek, ktorý sa celý život pripravuje na situácie, ku ktorým nikdy nemusí dôjsť.
Náplňou jeho života je riskovať svoj život za druhých.
Vojaci sa už od dávnych časov odlišujú od iných bojovníkov mnohými vecami.
Dnes však z úst laikov často počúvame vetu, že profesionálny vojak je žoldnier, ktorý za peniaze zabíja ženy a deti.
Vysvetlíme si, aký je morálny a právny rozdiel medzi človekom so zbraňou a vojakom.
Ľudia, ktorí používajú zbrane, sa zvyknú označovať slovom bojovník, pretože sa venujú boju.
Kto je však vojak?
Odpoveď je taká, že vojak je bojovník verný svojmu štátu alebo organizácii so štátotvornými ambíciami.
Avšak podstatnou vecou nie je len vernosť inštitúcii, ale morálnemu a profesnému poslaniu vojaka, ktorým je ochrana nezúčastneného obyvateľstva ako aj záujmov svojho štátu.
Žoldnier je naproti tomu z filozofického a právneho poňatia osoba, ktorá na konflikte nemá žiadny záujem, okrem finančného zisku.
Prečo vojak berie plat?
Vojak berie svoj plat preto, lebo vykonáva prácu pre svojho zamestnávateľa a netrávi svoj čas podľa uváženia, ale je povinný ho stráviť na cvičisku, či na bojisku.
Taktiež dôležitou vecou je to, že tak pri výcviku, ako aj pri boji, opotrebúva svoje telo, a to najmä opornú sústavu a za to potrebuje kompenzáciu.
V minulosti musel byť každý muž vojak – prečo nie dnes?
Dôležitou vecou v boji je ochota riskovať svoj život a neustále v čase mieru na sebe pracovať a pokiaľ človek toto nerobí dobrovoľne, nikdy sa tomu naplno neoddá.
Ďalšou vecou je to, že než je vojak alebo branec nasadený, tak štát doň investuje nemalé prostriedky. Zrátajte si koľko toho zje, vystrieľa atď. a teraz si vezmite situáciu, že máte armádu zloženú z občanov, ktorí sú možno motivovaní, ale boli cvičení len dva roky, a potom boli v civile. Už po roku si nebudú pamätať skoro nič, čo sa naučili.
Vezmite si tiež, že pokiaľ potrebujete vojsko vyslať mimo územia štátu, tak potrebujete zladený team, ktorý prežije, porazí nepriateľa a nezabije nezúčastnených civilistov.
Veľkým mýtom je, že vojak môže len tak v boji zabíjať civilistov. Nie je to pravda. Vojak ako osoba sa musí riadiť pravidlami, ktoré mu vymedzuje mandát, s ktorým je nasedený.
Z najnižšieho stupňa sa tomu hovorí Rules of engagement (pravidlá kontaktu/boja).
Tieto pravidlá hovoria veľa krát to, že než vydáte smrteľný výstrel, musíte najskôr vyzvať osobu, aby sa vzdala. Potom vydať varovný výstrel a až nakoniec vystreliť. Nie „kropiť“, ale vystreliť. A až potom, v prípade, že osoba, na ktorú bola vedená paľba a je vo vašom dosahu, ju ošetriť a vydať ju lokálnej autorite.
Myslím, že už asi každý chápe, že byť vojak nie je to isté ako byť žoldnier. Na záver možno povedať ešte jednu vec – v poľštine slovo pre vojaka je „žolnierz“ pretože berie žold – plat.
Avšak slovo pre žoldniera ako ho poznáme my je „najemnik“, lebo sa nechá najímať ako pracovná sila – rovnako ako každý robotník – len aby odviedol svoju prácu a odišiel.