Túto otázku som si začal klásť potom ako som sa po dlhšej dobe zrazil so starým priateľom.
Rozprával mi o tom ako ho štve, nedostatok osobnej motivácie mladých kolegov.
Je celkom pochopiteľné, že do armády sa hrnú momentálne len nezamestnaní, ktorí tam nemajú čo hľadať.
Avšak vzhľadom nato že hneď po kríze títo ľudia odídu je to problém a hlavne problém ktorý je tu trochu dlhšie.
Tu je v pár bodoch môj pohľad na problém, prečo armáda neláka svoju krvnú skupinu.
1.Zlá komunikácia:
Asi každý je schopný pochopiť, že keď komunikácia vojenského povolania sa točí akurát okolo platu, a tak bude priťahovať ľudí, ktorí tam idú pre peniaze.
Ďalší problém je to, že snáď v každej diskusii sa skresľuje účel armády na akýsi pomocný záchranný zbor a zabúda sa na to, že jej skutočný účel je iný.
Jej účel je zaistiť rovnováhu strachu. Zaistiť ju tým, že každý, kto by potenciálne chcel naše územie, vie, že by tu vykrvácal tak, že jeho obyvateľstvo stratí podporu vo vládu.
A to, že si spravujeme štát sami, nám dáva jednu vec – ak je tu niečo zle, môžeme nadávať len sami sebe, že sme si to pokazili.
2.Nekvalitné vybavenie, zastaralá technika:
Pred krátkym časom naveľa jeden z mojich priateľov sa rozhodol vstúpiť do OS SR.
Čo ho privítalo v základnom výcviku – Samopal vz.58 s ošúpanou farbou, vykľajúcim záverom a podobne vykývanou sklopnou pažbou.
Ďalej legendárny inkvizičný nástroj OSSR a to NMS (Nosný Modulárny Systém), ktorý už v čase, keď sa objednával, bol zle vybraný, lebo sa brala len jedna veľkosť.
Tak veľká, že aj chlapovi, ktorý je obézny, je to ešte veľké.
Keď už spomíname NMS – viaže sa k nemu jedna historka: vraj veľkosť vyberali tak, že vestu navliekli na nejakého tučného generála (a že ich u nás je požehnane) a on povedal, že mu to sedí.
Myslím, že niečo pravdy na tej historke bude:-)
3.Nezmyslené regulácie:
Každý asi uznáva, že k armáde patrí buzerácia, ale pokiaľ dnes v 21. storočí niekomu vadí, ak si vojak donesie vlastné topánky, ktoré mu viac vyhovujú – to je iný brutál.
Ešte s veľkou mierou rezervy sa dá pochopiť, keď sa zakazuje nosiť uniformy iných štátov alebo balistické nosiče v inej kamufláži. Aj keď aj u tohto v AČR s tým až taký problém nemajú.
Len tak mimochodom, ak si niekto myslí, že nosiť si vlastné veci do vojska je nóvum a módny hit, musím mu to vyvrátiť. Vždy sa to robilo, napríklad v druhej svetovej u Nemcov.
Akurát tí mali štandardizované, čo si môžu vziať.
A napríklad v žandárstve za Československa nie je nič nezvyčajné, ak na fotke vidíte žandára v koženom kabáte a až na motokurierov, pokiaľ ja viem, si ich kupovali sami.
4.Nevyužívanie komunít:
Asi najviac nepochopiteľné pre mňa dodnes je to, prečo neviem o žiadnej kvalitnej podpore armády vo vzťahu k military športom typu airsoft.
Už u našich susedov Čechách sa na veľkých military podujatiach typu Protector armáda prezentuje, prípadne vykonáva aj nejakú podporu.
O Poľsku nevraviac, tam je čosi takéto vytiahnuté tak vysoko, až mám z toho mrazenie, či to nie je už nezdravé a my ako vždy sme sto rokov za opicami.
5.Zlá výchova a osnovy v školách:
Najväčší problém je však totálny nedostatok kultúrneho odkazu v Slovenskej spoločnosti.
Väčšinou, keď ste mladý, snažíte sa s niekým identifikovať a pokiaľ vám ho nenaservírujú vo filme alebo učebnici, potom idete po tých, čo poznáte.
A koho pozná priemerný mladý tupý military nadšenec?
Možno tak ľudákov Tiso, Tuka Šaňo Mach – proste bandu špinavcov.
Ruku na srdce, koľko Slovenských hrdinov poznáte?
Viete, kto boli ľudia ako Andrej Hadík, Michal Strank či Jan Nálepka a mnoho iných?
Som presvedčený, že 90% mladých ich nepozná a ich neznalosť je oveľa väčšia, spomínam si na situáciu zo strednej školy.
Zakecal som sa s jednou spolužiačkou, ktorá mala samé jednotky a myslela si že Freud bol nejaký politik – potom, keď som vypleštil oči, že vojvodca a po otázke, či si robí srandu, už išla na google…
Myslím že toto je pekný obraz nášho školstva a našej spoločnosti ako takej.