Extrémizmus je spoločenský fenomén, ktorý je s ľudstvom už od dávnych čias.
Dnes môžeme týmto nepresným termínom označiť širokú paletu ľudí, avšak nie každý radikál je extrémista.
Za extrémistu by som označil osobu, u ktorej jeho mentálne procesy smerujú postupne k použitiu sily voči osobám, ktoré sú mu proti srsti, prípadne sa pokúšajú zbúrať hodnotový systém spoločnosti, ktorý má nastoliť pokoj.
Hoci niektorí extrémisti radi hovoria o nastoľovaní pokoja a poriadku. (aj keď doma majú bordel)
Čo pokladám za veľký problém riešenia tejto problematiky na Slovensku je verejná diskusia, ktorá je na úrovni tretej cenovej skupiny.
Je pochopiteľné že, keď dáte do jedného ringu Petra Švrčka proti Fedorovi Gálovi, že Fedor v ňom bude vidieť stelesnené zlo (vôbec mu to nezazlievam).
Ale čo je už problém, keď naše postoje voči oponentom nemáme pod kontrolou a naše ego potlačí snahu o riešenie problému.
Čosi takéto sme videli pred pár rokmi, keď sa udiala táto diskusia, ktorá by si zaslúžila rozbor v osobitnom článku (možno raz bude).
Dnes však v dobe COVID-ovej sme mali zase raz jednu podobnú epizódu, ktorá určite nebude mať dobrý vplyv na riešenie tohto fenoménu.
Touto ďalšou kvapkou oleja do ohňa bola relácia RTVS – Silná zostava.
Môj problém je ten, že istá pani, ktorá bola hustá ako Jogobella, mala pomerne dosť netaktné vyjadrenia na ľudí v týchto skupinách.
Úprimne nechápem, prečo to ľudia dokola robia, kedy vám pomohlo vychovať hlúpe decko alebo priateľa to, že ste si z neho robili srandu?
Alebo lepšie, kedy vám pomohlo, keď ste mali problém s osobou, ktorú irituje svet, že je iný, ako by chcel to, že sa mu nasilu natlačíte do života na štýl svet je krásny.
Správna odpoveď je nikdy!
Ak chcete riešiť to, že sa vám niekto vzďaľuje, čo je problém extrémistu, že sa vzďaľuje všednému svetu, nič nevyriešite tým, že na štýl danej komičky by ste ho vyplieskali vyobjímali …
To by vás mal za blázna a začal by vami pohŕdať.
To, čo však urobiť môžete, je sa snažiť zistiť, z ktorého prameňa vyteká pomyslená rieka, v ktorej pláva a na konci ktorej je vodopád.
Keď zistíte zdroj, viete, čo a ako máte riešiť alebo aspoň nad čím máte rozmýšľať.
Ja sám som ako mladý nemal príliš ďaleko k extrémistom. Bol som mladý zelený mozog bez kamarátov, s ktorými by som zdieľal záujmy.
Viem teda, že rozhodne z niekoho, kto je alebo smeruje k extrému, neurobíte normálneho človeka za deň a že nikdy úplne normálny nebude.
Častým motívom, prečo ľudia končia medzi extrémistami, je to, že nikam nepatria. Že sú vydedenci, ktorí majú osobité záujmy, ktorým majorita ľudí nechápe.
To, čo by som uvítal, by bolo skôr než nadávanie, zosmiešňovanie či nebodaj represia je to, aby sme mali skutočne miesta, kde by sa mohli takíto ľudia stretávať.
K Slovenským Brancom chodí plno ľudí preto, že by chceli niečo military a podobne a nikto im nedáva platformu, na ktorej by sa tomu mohli venovať.
A to je len jeden problém z milióna. Ak by som nadával, tak tým hore, že za XY rokov tu neurobili ani jeden športovo-branný klub, ktorý by týchto ľudí zastrešoval.
Ja sám som kedysi chcel niečo také urobiť, ale keď som mal neustále riešiť byrokraciu okolo toho a zháňať ľudí, po druhom neúspešnom pokuse som sa na to vybodol.
Plno verejných funkcionárov malo na túto tému kecov (Aj Naď), ale za roky neurobili nič, len zakázali nosiť civilistom armádne maskáče aby prekryli svoje kauzy a odviedli pozornosť (viď. Gajdoš).
A vôbec nebudem ani hovoriť o riešení toho, s akými informáciami sa mladí zoznamujú a ich hodnota.
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/15242/264992
https://vimeo.com/301585934?fbclid=IwAR2iQf55anHfLn6nzKvBoIaK8NEIZqhQeVsaCq6Y_CLU_qEng4kTe_yXEOg