sidorjak

Vláda rozhodla o vývoze lietadiel Mig29AS zo Slovenska, o tom, prečo pokladám ad hoc rozhodnutie vlády v dočasnom poverení za rozporné s ústavou, som písal minule.

Pre tých, ktorí by chceli povedzme učesanú verziu, s ktorou sa môžem plne stotožniť, odporúčam blog môjho kolegu z ročníku. (1)

Stručne doplním aj seba aj kolegu o jednu tézu, zásadná otázka vnútornej politiky nie je len bezpečnosť, na ktorú z pre mňa nepochopiteľného dôvodu zužujú túto tému, ale aj samotný fakt polarizácie spoločnosti na danej téme.

Ak téma, ktorá polarizuje spoločnosť, nie je zásadná, tak ja neviem.

Stručne len vysvetlím, prečo konkrétna realizácia, ktorou sa hájili Naď a Heger na svojej tlačovke, je totálne vadná.

Títo dvaja páni sa hája tým, že medzinárodné zmluvy sú stále v ich kompetencii a oni uzatvorili medzinárodnú zmluvu podľa čl. 119 písm. f) Ústavy SR.

Toto je čistá blbosť, pretože každé ustanovenie ústavy ako najvyššieho zákona štátu sa má posudzovať jednotlivo, ale hlavne a podstatne v súvislostiach s inými ustanoveniami.

Príkladom nám môže byť nasledovná právna veta:

„Jednotlivé ustanovenia ústavy je potrebné vykladať a používať v ich vzájomnom súlade. V právnom štáte nemožno pripustiť izolovaný výklad jednotlivých článkov ústavy.“

ÚS SR Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 12/01 zo 4. decembra 2007

Čiže realizácia medzinárodnej zmluvy, ktorá je zásadnou otázkou vnútornej alebo medzinárodnej politiky, je v rozpore s ústavou. A to, že o tom zrejme vedia, je aj to, že na svojej tlačovke hovorili, že ani nezverejnia právnu analýzu, lebo by v nej bolo vidieť aké chabé argumenty podporujú ich tvrdenia.

Dnes si rozoberieme iné problémy, ktoré toto zrejme nezákonné vyvezenie materiálu za problematické.

Otázka, ktorá sa naskytá, je pokiaľ je takéto konanie protiústavné, ako takéto konanie sankcionovať.

Najväčší odborník a docent bezpečnostno-právnych viet sám veľký Robert Fico má v tom jasno.

Zneužitie právomocí verejného činiteľa, je však čosi takéto v tomto prípade možné?

Základná skutková podstata tohto trestného činu, ktorá musí byť splnená, je nasledovná:

„§ 326 Zneužívanie právomoci verejného činiteľa

(1) Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,

a)vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

b)prekročí svoju právomoc, alebo

c)nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu,

potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.“

Čo je problematické na aplikácii tohto paragrafu v našom prípade nie je ani tak stránka konania, ktorú by sme mohli subsumovať pod písmeno b) ako fakt, že daný trestný čin obsahuje motív a to v dvoch variantoch

1.spôsobiť inému škodu – v tomto prípade nie je zrejmé, komu bola spôsobená škoda a aká

2. alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech – v tomto prípade nie je zrejmé, komu mal byť daný prospech, teda aspoň nie priamo.

Pretože zákon štandardne adresuje fyzické a právnické osoby, v tomto prípade by nadobúdateľ prospechu bol cudzí štát, čo je síce právnická osoba, ale úplne osobitá.

Rovnako tak trestný zákon keď hovorí o cudzích štátoch v súvislosti s trestnou činnosťou osôb na našom území (napr. vlastizrada), tak používa konkrétny pojem – cudzia moc.

Rovnako nevieme explicitne povedať, že by z tohto konania niekto vedel vyslovene benefitovať štandardne majetkovo a nenáležite.

Vec sa má tak, že keby sme mali vládu a nie vládu bez dôvery v poverení, celé konanie by bolo čisté.

Avšak my v takejto situácii nie sme.

Môj osobný názor je taký, že konanie Naďa a Hegera spĺňa definíciu trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a teda majster sveta Robert F. má výnimočne recht.

Ustanovenie ústavy je totiž limitovanie vlády, ktorá nemá dôveru v parlamente.

A takýto limit vyplýva zo zásady obmedzeného vládnutia, ktorá je základom právneho štátu.

Keď si vezmeme, že členovia vlády v poverení sú stále verejné činné osoby, tak stále môžu prekročiť aj ako kolektív svoju právomoc.

Predsa len nie je nič nezvyčajné, ak iné kolektívne orgány spravili chybu, že sa na zodpovednosť brali všetci jednotlivci. Akurát toto by bol prvý prípad, kedy by to bol politický kolektívny orgán.

Pokiaľ sa pozrieme na vývoz, tak samotné prekročenie právomoci s prospechom inej strany sa dá pokladať za neoprávnený prospech, nakoľko nebol nadobudnutý v súlade a na základe zákona.

Nikde nie je napísané, že poberateľ neoprávneného prospechu musí mať zlý úmysel.

Teoreticky si viem predstaviť prípad, kedy by bola napríklad účelovo priklepnutá dotácia jednému subjektu, aby sa cielene sťažil finančný život iného subjektu.

Takéto konanie by bolo čistou paralelou nášho prípadu a krásny prípad na zneužitie práva.

Neprekvapilo by ma, keby takýto prípad aj naozaj existoval.

V podstate keď sa nad tým hlbšie zamyslím, jediný problém, ktorý by mohol pánov zachrániť, je otázka úmyslu a teda, či boli blbí alebo jednali cielene.

Tu sa dá povedať, že úmysel sa dá skúmať na konaní a my všetci sme videli, ako mlžili, nezverejňovali informácie a podobne.

Najlepšie by bolo, keby tá ich nezverejnená analýza bola z rúk ich vlastných nominantov potom, čo poodchádzali ľudia, ktorí nechceli skákať ako oni pískajú a že takých je veľa.

Ak sa chceli vyhnúť takémuto riziku, mali si vytvoriť novelu zákona o štátnom majetku a vložiť tam paragraf o schválení parlamentu.

Napríklad Nemecko je federálny štát a o vývoze vojenského materiálu rozhoduje federálna vláda a nie lokálne centrá bez dôvery a legitimity. Ostatne to je dnešná paródia na vládu, nejaké úradnícke centrum bez dôvery a legitimity. Teda ako také nemá čo rozhodovať o dôležitých veciach.

U nás v prípadoch cezhraničnej dohody de facto vláda nie je obmedzená nijak, čo odporuje zásade obmedzeného vládnutia a vlády zákona.

V tomto prípade smerujú naše zbrane do dobrých rúka, ale je dosť prípadov, kedy zbrane zo Slovenska skončili v zlých rukách.

Aby ma niekto nevnímal zle, ja plne podporujem to, že máme podporovať Ukrajinu a že im máme poslať všetko, čo sa dá, ale o takomto kroku v demokratickom a právnom štáte musí rozhodovať orgán, ktorý má na to právomoc a má aj potrebnú legitimitu.

A nie vláda s nedôverou ktorá podľa ústavy na to nemá právomoc.

(1)

• https://dennikn.sk/blog/3288661/vlada-rozhodla-o-migoch-v-rozpore-s-ustavou/