sidorjak

V nedeľu sme na TA3 videli peknú roztržku medzi expremiérom, docentom bezpečnostných vied Ficom s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolikovou.

Napriek veľkej dávke rôznych podivností, ktoré expremiér vypúšťal, sa v tejto potýčke objavila vec, ktorá nesie značnú závažnosť.

Tou vecou je, či je prípustné referendum, ktorého predmetom je vyvolanie predčasných volieb.

Paní Koliková tvrdí, že je to protiústavné. Fico zas na druhú stranu, že je to v poriadku.

V prvom rade treba povedať, že na túto otázku neexistuje objektívne správna odpoveď. Ústava o takomto prípade totiž mlčí.

Jediné referendá, ktoré ústava zakazuje, sú tie, kde sú ich predmetom: základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. (Čl.93(3) ústavy)

Vzhľadom na to, že tento odsek nám odpoveď nedáva, posuňme sa o jeden späť:

Čl.93 (2) Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.

Keď sa pozrieme na túto vetu, tá nám hovorí, že de facto všetko, čo nesie značnú mieru spoločenskej dôležitosti, môže byť predmetom referenda.

Čiže základné formálne kritérium máme, čo sa však týka otázky zásahu referenda do zákonodarného zboru a vlády, tak to je komplikovanejšie.

Podstatné pre nás sú dve ustanovenia hneď na začiatku:

Čl. 1 (1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Čl. 2 (1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

Z toho nám vyplýva, že občania sa môžu podieľať na vykonávaní moci priamo, čo je referendum.

Keď sa pozrieme na článok jeden, ktorý hovorí o demokracii a právnom štáte, tak neviem ako kolegom alebo laikovi, ale mne sa vybaví, že najjednoduchšia definícia: demokracie je to vláda ľudu, pre ľud a prostredníctvom ľudu.

Z toho nám vyplýva, že pokiaľ je niečo prianím ľudu a nie je to proti jeho záujmom, sa môže pokojne dožadovať vrátenia moci do svojich rúk.

Demokracia totiž nie je slávne vyhraj voľby a môžeš všetko. Je úplne v poriadku, keď občania svoje rozhorčenie nad vládou vyjadrujú prostredníctvom protestov (za normálnych okolností, nie v čase pandémie!) alebo aj referendom!

Pretože oni sú zdroj moci. Okrem toho na úspech referenda treba väčší počet ľudí, než na víťazstvo vo voľbách.

Jediný problém, ktorý s týmto referendom mám, je osoba, ktorá o ňom reční.

Robert Fico, on bol vždy ten, kto bol proti protestom. Právnou kľučkou si vybral nástupcu  moci, Pelegriniho, a títo páni prichádzajú s referendom.

Aj napriek tomu, že sa mi vláda Igora Matoviča nepáči a Fico už vôbec nie, nemyslím si že, je to dobrý nápad teraz, v krízovej dobe, niečo také robiť.

Druhá otázka je, či sa to robiť smie. A tu aj napriek tomu, že za to budem určite dostávať náklad od ľudí, ktorí ma učili a učia si nemyslím, že je to protiústavné.

Vždy je totiž dôležité ústavu vykladať ako jeden celok a hľadať, ktoré ustanovenie má v rámci pomyselnej pyramídy moci prednosť a právo ľudu, ak to explicitne nie je vylúčené rozhodovať o svojom osude, je na prvom mieste.

V úplnom závere podporím svoju myšlienku ešte dvoma argumentmi.

Podstenou náležitosťou demokracie je obmedzenie moci zákonom (vrátane vlády a parlamentu) a výsledok referenda sa vyhlási rovnako ako zákon. To znamená, že aj poslanec je ním viazaný ako každým iným zákonom.

Tým druhým je, že štát nemá – pokiaľ to nie je explicitne vyjadrené – čo znižovať ľudu množstvo prostriedkov, ktorými sa riešia problémy a referendum je takýto prostriedok.

Referendum je posledná zbraň pred právom na odpor, ktoré občania majú pri riešení krízy, z toho dôvodu je úplne nemysliteľné, že akékoľvek referendum, na ktoré sa nevzťahuje zákaz, by mohlo byť v rozpore s ústavou.

Treba povedať, že v civilizovaný štátoch sa o takýchto veciach hašteriť nemusia, lebo ľudia sú tam schopní vyvodiť osobnú zodpovednosť. Napríklad už len u našich susedov v Čechách sa vymenilo pre zlý boj s covidom – koľko ministrov zdravotníctva?