sidorjak

Minulú stredu sme videli, ako nám Ústavný súd povedal, že referendum o predčasných voľbách nie je v súlade s ústavou. Pre ľudí, ktorí sa pohybujú v tomto prostredí, to nebolo neprekvapivé, i keď nemôžem povedať, že zdieľam tento názor.

Podľa Ústavného súdu otázka referenda nie je v súlade s: „čl. 1 ods. 1 a s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 73 ods. 1, čl. 81a, čl. 82 ods. 5 a čl. 93 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky“  (1)

V skratke ide o inštitúty, ako je právny štát, mandát poslanca, zasadanie NR SR a ľudské práva …

Čím to zdôvodnili?

Jedným z hlavných argumentov pri otázke referenda bol princíp všeobecnosti právnych noriem.

Ktorý hovorí, že pravidlo (norma) má byť dané na neurčitý počet prípadov.

Pre mňa je trochu otázne, či tento princíp možno aplikovať v prípade referenda vzhľadom na to, že síce výsledok referenda je na úrovni zákona, ale nie je zákon!

Vezmime si podobné prípady, ako je referendum – povedzme plebiscit o otázke, či ste za to, aby sa vo vašej obci naďalej uskladňoval toxický odpad. Podľa tej istej logiky je táto otázka tiež konkrétna, nie všeobecná a ako taká by bola v rozpore s princípom všeobecnosti, ale rovnako ako prípad toho referenda, nejde proti jeho účelu (predvídateľnosť štátu).

Podobných prípadov máme viac v našom právnom poriadku, povedzme zákon o štátnom rozpočte, ten sa tiež prijíma na určité obdobie a podobne sa aj mení.

Tento a iné príklady spomínala v konaní aj proreferendová strana, prípadne aj niektorí sudcovia US  SR v odlišných stanoviskách.

Zaujímalo by ma, hlavne, čo by ústavný súd povedal na otázku tohto typu:

Ste za vyvezenie humanitárnej pomoci do štátu XY v hodnote XXX?

Po formálnej stránke je to úplne rovnaká otázka, na konkrétny prípad a nedotýka sa ničoho.

Čím ma prekvapili?

Čo mi príde ale naozaj zvláštne je, že skrátenie volebného obdobia NR SR ústavným zákonom, ako tomu bolo v roku 2011, je v poriadku (2).

Ale spraviť to referendom, ktoré má mať rovnakú právnu silu, túto možnosť nemá.

Pokiaľ  totiž referendum o predčasných voľbách nie je v súlade s ústavou, tak potom aj prípad z roku 2011 nie je v súlade s ústavou .

Súladnosť referenda sa má posudzovať vo vzťahu k ústave, ale aj ústavným zákonom a my sme tu už také prípady mali, vyššie som jeden spomínal.

Tým pádom pokiaľ beriem do úvahy to, že Ústavný súd má jednať podľa ustálených kritérií, aby zachoval stabilitu, tak práve povedal, že analogicky rovnaký problém, ktorý sme tu mali, v dnešných podmienkach má mať iný výsledok.

Ďalšou vecou je, ak už tu vyťahujeme nejaký princíp, mali by sme ho dať na misku váh s inými princípmi a potom zistíme, že generalita asi nie je tak dôležitá, ako povedzme princíp obmedzenej vlády. Moc totiž nedelíme len horizontálne (vláda, parlament, súdy), ale aj vertikálne, prípadne aj diagonálne.

A tu mi to potom zas už vôbec nesedí, ako je možné, že v demokracii, kde zdroj moci je ľud, si nemôže žiadať moc späť, keď si myslí, že jeho zástupcovia nejednajú tak, ako by mali.

Zodpovednosť prezidentky:

Tu treba tiež spomenúť, že pani prezidentka, podobne ako tomu bolo v roku 2011, nebola nikým nútená túto vec dávať na Ústavný súd.

Okrem toho na konaní mala svojho zástupcu, ktorý predkladal stanoviská jej menom.

A mal so sebou plný batoh argumentov, ktoré boli proti otázke referenda a len málo pre.

Takže hovoriť, že pani prezidentka Čaputová s tým nič nemá, je trochu mimo. Najmä s prihliadnutím, že podobným spôsobom sme parlament bez problémov rozpustený videli v roku 2011.

Ja som túto osobu volil a aj ju voliť pravdepodobne budem, ale tváriť sa alibisticky hmm … no treba povedať, že z pani Čaputovej nám vyrastá politik, to by bolo asi najlepšie. Predsa len práca politika je mlžiť.

Koreň všetkého zla:

Prečo tu však máme túto šlamastiku, je úplne iný problém. Ústava SR vznikala pomerne rýchlo na pokyn Vladimíra Mečiara profesorovi Milanovi Čičovi.

On so svojimi kolegami, ako je to na Slovensku typické, vytvoril kompilát ústav iných štátov.

Čo by nutne nebol problém, keby to nebolo strieskané narýchlo a moc sa nezamýšľali nad tým, čo odkiaľ kopírujú.

Problém je, že nie každý štát má gro ústavy v jednom dokumente, ale má ho vo viacerých dokumentoch. Prípadne skutočný výklad ustanovení je v iných dokumentoch.

Povedzme ústava USA sa vykladá aj s listami federalistov a túto skutočnosť si u nás nikto neuvedomil a v mnohých prípadoch na surovca prekopíroval inštitúty bez toho, žeby niekde zadefinoval ich výklad a podobne.

Ďalším polienkom pod kotol bol fakt, že napriek mnohým problémom sme nikdy nezažili skutočnú reformu ústavy, ktorú mohol iniciovať aj SMER SD a iní za celé roky.

Prečo to neurobili?! Jednoducho pretože vtedy im to vyhovovalo.

A treba pripomenúť, že keď išlo o otázky politického charakteru typu ochrana manželstva … boli toho schopní.

Záver:

Ak by som mal povedať, čo by sme si po tomto rozhodnutí mali konečne uvedomiť, je to, že mečiarovská ústava by mala dostať zásadnú reformu.

Referendum má svoj význam, áno, dá sa zneužívať, ale mali by sme ho kvôli tomu zatracovať?

Osobne si myslím, že nie!

(1) https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/133899656/TS_28_2021/c42e387c-95ab-49a2-bd7b-611fcc88ce7e

(2) https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/330/

https://www.ustavnysud.sk/c/document_library/get_file?uuid=749b6115-4875-4d7c-8cf8-6473f0c90f67&groupId=10182

https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/148989446/PL.US7_2021_nalez.pdf