sidorjak

Edo Chmenik opäť raz preukázal svoju neznalosť práva. Edo sa síce pasuje do role odborníka na slobodu prejavu, ale vo svojich vyjadreniach o zavádzaní cenzúry v novele zákona o kyberbezpečnosti ukázal, že nepozná ani právo a  ani nechápe čo je to cenzúra.

Novela zákona o kyberbezpečnosti prináša možnosť štátnym orgánom blokovať web stránky, ktorých činnosť môže poškodiť / ohroziť bezpečnostné, zahraničnopolitické alebo hospodárske záujmy SR.

Pričom táto definícia pokračuje konkrétnou formou konania –  „súborom koordinovaných aktivít, ktoré sú realizované štátnymi alebo neštátnymi subjektmi s cieľom oslabenia Slovenskej republiky bez formálneho vyhlásenia vojny“

Edo Chmelár tvrdí, že táto novela ktorá reflektuje realitu v ktorej žijeme ohrozuje demokraciu a vedie nás do totality. V prvom rade treba povedať, že pán Chmelár očividne nechápe textu ktorý číta.

Edo sa pozastavuje nad právne neurčitimi pojmami ako je ohrozenie bezpečnosti alebo  zahraničnopolitické či hospodárske záujmy. Tu treba povedať, že podobné formulácie sa bežne vyskytujú v právnych textoch, najznámejší príklad sú azda dobré mravy alebo verejný poriadok / verejný záujem.

Podobné výrazy sa na základe teórie práva používajú tam kde je dynamika spoločenských vzťahu tak zásadná a široká žeby nebolo vhodné poskytnúť definíciu, ktorá by za pol roka nemusela platiť a poskytuje určitú mieru pre úvahu.

V takom prípade sa obsah pojmov definuje na základe uznávanej praxe akademickej obce, najčastejšie z rad právnikov alebo bezpečnostno-právnych odborov.

Ak sa pán Chmelár bojí, že sa pod tento termín môže subsumovať čokoľvek, tak potom nemá dôveru ku svojim skúsenejším kolegom akademikom, ktorí definujú čo podobné pojmy zahrnujú.

Táto definícia má však svoju druhú podmienku k tomu aby bolo možné web zablokovať a to súbor koordinovaných aktivít – to jest dlhodobé, ucelené a plánované konanie z ktorého je zrejmý cieľ, ktorým má byť oslabenie Slovenska.

Takže nejaký ojedinelý príspevok alebo aktivity populistického politika, ktorý by sa snažil povedzme prezentovať spôsobom pri ktorom haní SR by sa sem vložiť nedali.

V neposlednom rade treba pripomenúť, že novela hovorí o súhlase súdu, ktorý má rozhodnúť o zablokovaní.

„O blokovaní podľa odseku 1 môže úrad rozhodnúť len na základe doručeného odôvodneného návrhu subjektu s pôsobnosťou v oblasti bezpečnosti a obrany štátu28ba) a na základe predchádzajúceho súhlasu súdu a v jeho rozsahu.“

Tento bod je asi najzásadnejší pre preukázanie neodbornosti pána Chmelára, čoby samozvného odborníka na slobodu prejavu.

Aj keby sme zabudli na všetko čo bolo hore uvedené súd je povinný pri svojom rozhodovaní vychádzať nie len zo zákona, ale aj z právne záväznej legislatívy EU, medzinárodných zmlúv a najmä z judikatúry – to jest z právne záväzných názorov súdnych autorít ako je Ústavný súd SR alebo najvyšší súd prípadne Európsky súd pre ľudské práva.

Keby bol pán Chmelár skutočne taký odborník za akého sa pasuje tak by vedel, že v rámci judikatúry nájde tak štyri plné vrecia rozhodnutí na slobodu slova kde sa jasne hovorí o tom ktoré konanie má aký stupeň ochrany. Je napríklad častá chyba, že nenávistné prejavy nie sú chránené slobodou prejavu.

Aj nenávistný prejav môže byť chránený slobodou prejavu avšak má najnižší stupeň ochrany teda veľmi ľahko môže byť pri kolízii práv porazený napríklad právom menšiny na jej ochranu.

Prakticky všetky ľudské práva podliehajú určitým obmedzenia jedným z nich je práve aj sloboda prejavu. V rámci obmedzení musí súd aplikovať množstvo inštitútov.

Jedným z nich je aj tzv. test proporcionality ktorý pozostáva zo štyroch subtestou

Ak čo i len v jedno z nich nie je kladný výsledok došlo k porušeniu práva

a) test legality – skúma zákonnosť konania

b) test vhodnosti – skúma či sa daním konaním dá dosiahnuť stanovený cieľ

c) test nevyhnutnosti – skúma či nebolo možné dosiahnuť daný cieľ menej invazívnou metódov

d) test proporcionality v užšom význame skúma, „či príslušná právna norma je primeraná vo vzťahu k zamýšľanému cieľu, t. j. či príslušné legislatívne opatrenie obmedzujúce základné práva alebo slobody nemôže svojimi negatívnymi dôsledkami presahovať pozitíva stelesnené v presadení verejného záujmu sledovaného týmto opatrením“ – z Rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn PL. ÚS 3/09.

Teraz nech mi pán Chmelár odpovie kde vidí problém v tom zablokovať stránku, ktorá sa zaoberá dezinformáciami teda škodlivou, sústavnou a koordinovanou aktivitou v jazyku zákona.

– k a) Legálne to po novom je

– k b) Daný cieľ, to jest ochrana štátu pred povedzme medicínskymi dezinformáciami v čase pandémie alebo klamlivými informáciami o dianí v okolitom svete tu je taktiež patrný a dá sa jednoznačne dosiahnuť

– k c) Asi je jasné, že zablokovať web je menší zásah do osobnej slobody ako zatknúť autora alebo prevádzkovanie webu

– k d) posledný bod rozoberiem nižšie

U slobody prejavu sa špecificky skúma či má príspevok prínos do verejnej debaty.

Povedzme otázka je naozaj nutné posielať hlúpych puberťákov do basy za pár gramov trávy?

A za touto otázkou by nasledoval súbor vecných argumentov ktoré by boli pravdivé a úplné.

Tak isto sa bežne skúma predchádzajúce správanie osoby (stránky) povedzme preberanie informácii, ale tak isto v tomto prípade či si stránka informácie dlhodobo neoveruje

No a zo všetkého pre tento prípad najdôležitejšie sa zohľadňuje obsah, forma  a dôsledky publikácie.

Väčšinou sa u tohto pojednáva o tom či spôsob informovania verejnosti, či nie je náhodou úmyselne skreslený.

Povedzme u fyzických osôb by boli zverejnené len hanlivé skutočnosti a žiadne pozitíva.

V našom prípade sa aplikuje rovnaký princíp na celospoločenský záujem to jest neskresľuje portál úmyselne realitu?

Treba príkladom povedať, že televízne spravodajstvo je povinné poskytovať vyvážené informácie.

Táto novela prináša možnosť u toho najhoršieho porušovania základnej etiky pri širení informácii štátu vypnúť daný web aj to so súhlasom súdu čo je v právnom štáte autorita, ktorá má jednu z najvyšších postavení v rozhodovaní.

Jediné v čom sa táto novela odkláňa po rozhodovacej stránke od toho čo tu dlhodobo je, príkladom povedzme od odstraňovania detského porna alebo extrémistických príspevkov, je absentujúce rozhodnutie v trestnom konaní alebo rozhodnutie v civilnom konaní pričom takéto konanie nahradil samostatným druhom konania – schválením súdu.

Čiže tento zákon akurát vytvoril defkto osobitný procesný postup nič viac.

Tak ako sa prejednavajú priestupky podľa zákona o priestupkoch, trestné činy podľa trestného poriadku tak blokovanie má po novom prvý predpis ktorý vymedzil proces, ktorý sa časom bude rozrastať.

Na záver treba povedať, že cenzúra je nástroj masívnej kontroly, ktorý má ľuďom obmedziť rozhľad a napomáhať vštepovaniu štátnej ideológie.

Avšak blokovanie dezinformácii, alebo iných podobný aktivít nie je obmedzovanie rozhľadu, ale snaha vyčistiť priestor od správ, ktoré majú za ciel klamlivým spôsobom manipulovať masami a rozvracať verejnú debatu.

Edo Chmelár ak je taký expert za akého sa pasuje by mal chápať tomu čo je hore uvedené a potom by asi netrepal také nezmysli aké som si od neho prečítal a vypočul.

Ak sa chce niekto do vzdelať odporúčam skôr názory a literatúru od profesora Sváka, alebo hocikoho iného kto sa v rámci právnej profesie venuje ľudským právam.

A nie názorom neúspešného politika a politického pseudo analytika, ktorý sa preslávil tým, že jeho názory majú štruktúru všetko rešpektujem „ale“.

Zdroje:

Edove myšlienky:

https://www.hlavnydennik.sk/2022/11/03/chmelar-prva-vec-ktoru-bude-musiet-urobit-buduca-vlada-je-obnovenie-slobody

https://www.youtube.com/watch?v=9e4jHVQqQG0&ab_channel=PolitikaSK

https://www.facebook.com/ChmelarEduard/posts/pfbid02SdwSnWiVoczNhouka1yh2dPNjKk82meW6qsd7kmb5W6jjFwHdTc18pwRzRvDFQXul

Link na návrh novely zákona – 01—vlastný-materiál.docx

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2022-245

Svák, Nadnárodné systémy ochrany ľudských práv a iné

https://wiki.iurium.cz/w/Neur%C4%8Dit%C3%BD_pr%C3%A1vn%C3%AD_pojem

https://volby.aktuality.sk/prezidentske-volby/kandidat-eduard-chmelar/vysledky-1-kolo/