sidorjak

V poslednej dobe je neustále počuť rôzne tézy o tom, že východná Ukrajina je podobná na prípad Kosova a že to sú totožné veci.

V prípade Kosova a Donbasu treba zo všetkého najskôr uviesť, že prípad Kosova sa dostal pred medzinárodný súdny dvor ICJ, ktorý v jeho prípade konštatoval známu vetu, že medzinárodné právo nekladie prekážky pre vyhlásenie nezávislosti.

– General international law contains no applicable prohibition of declarations of independence — Declaration of independence of 17 February 2008 did not violate general international law.

– „Základné medzinárodné právo neobsahuje aktívne ustanovenie, ktoré obmedzuje vyhlásenia nezávislosti, preto kosovské vyhlásenie nezávislosti neporušuje medzinárodné právo“

Načo sa však pozabúda sú už všetky otázky, ktoré táto veta vôbec nevylučuje a hlavne nikto z tých, ktorí sa naň odvolávajú, asi nechápu jeho históriu.

Vec sa má tak, že k tomuto sporu došlo potom, ako Srbsko namietalo kosovskú nezávislosť s odvolaním sa na rezolúciu BR OSN č. 1244, ktorá stanovila základné princípy stabilizácie Kosova.

Táto rezolúcia avšak ako bolo uvedené aj v rozhodnutí vôbec nemala riešiť konečný osud Kosova, ale mala za cieľ stabilizovať a pacifikovať situáciu na jeho území, s čím sa rozhodnutie vysporiadalo nasledovne:

• Those general principles sought to defuse the Kosovo crisis first by ensuring an end to the violence and repression in Kosovo and by the establishment of an interim administration.
• Tieto všeobecné zásady sa mali snažiť zmierniť kosovskú krízu najskôr zabezpečením ukončenia násilia a represií v Kosove a zriadením správy.

Podstatná je hlavne otázka, z čoho odvodzuje štát svoju existenciu. Kosovo ju odvodzuje od nedobrovoľného rozpadu Juhoslávie, čo má aj vo svojej preambule deklarácie nezávislosti.

Avšak v prípade východnej Ukrajiny máme štát, ktorý stále existuje.

Taktiež vojna v Kosove bola boj medzi Juhosláviou a Kosovčanmi.

Pričom Juhoslávia sa neskôr rozpadla a samo Srbsko vzniklo 5. júna 2006 a Kosovo vyhlásilo svoju samostatnosť necelé dva roky nato 17.02.2008.

Čiže aj fakticky kedže, všetky otázky nezávislosti Srbska neboli vyriešené môžme konštatovať, že tvrdenie v deklarácii nie je účelové

A to s legitímnou vôľou obyvateľstva vystavenou 109 poslancami zo 120-tich.

Jeden zo základných prameňov toho, či má nejaká entita právo na samostatnosť, je pôvodne vnútroštátny rozsudok najvyššieho súdu Kanady vo veci separatizmu Quebecu z roku 1998

Hlavná podmienka je že, zmysluplná realizácia práva na sebaurčenie v rámci existujúceho štátu nie je možná (tzv. interné právo na sebaurčenie) čo znamená že časti obyvateľstva je znemožnená účasť na politickom živote štátu. Prípadne štát pošliapáva práva obyvateľstva.

Najvýší súd Kanady sa s vecou vysporiadal takto:

• obyvateľstvo Quebecu nemožno považovať za koloniálny ani utláčaný národ a nemožno tvrdiť, že by obyvateľstvu Quebecu bol odopretý prístup k účasti na vládnej moci za účelom usilovania sa o politický, hospodársky, kultúrny a sociálny rozvoj.
• Za takýchto okolností nemá Národné zhromaždenie Quebecu právo na jednostranné vystúpenie z federatívneho zväzku Kanady.

Čo z toho sedí do nášho prípadu:

Juhoslávia bol neexistujúci štát a obyvateľstvo Kosova  za jeho existencie bolo vystavené útlaku a etnickým čistkám

(To, že aj oni vraždili, je trochu iný príbeh!)

Avšak Ukrajina cielene nevraždila Rusov.

Ako by to robila bez toho, že by sa o tom dozvedela pozorovacia misia OBSE a iné, ktoré tam boli?

(aj zo štátov ktoré sú respektíve boli prorusky orientované)

Za mňa čosi také, že by nebolo vidieť, je prakticky vylúčené.

A žiadna relevantná inštitúcia čosi také nehovorila.

V závere sa podľa mňa dá povedať, že Kosovo a Republiky na Donbase si nie sú ani trochu podobné.

Ďalší blog ktorý nadviaže na tento bude o bombardovaní Juhoslavie a Ukrajiny.

Zdroje k ďalšiemu bádaniu .-)

https://www.icj-cij.org/public/files/case-related/141/141-20100722-ADV-01-00-EN.pdf

https://www.ulpianus.sk/blog/vznik-noveho-nezavisleho-statu-z-pohladu-medzinarodneho-prava